História futbalu v Bytči je naozaj pestrá. Futbal prežil roky bohaté na úspechy, ale aj roky trpké, keď sa musel boriť s následkami živelných pohrôm, ťažkým obdobím dvoch svetových vojen či s nedostatkom finančných prostriedkov. Napriek všetkému však prežil, najmä vďaka obetavým dobrovoľným funkcionárom, verným fanúšikom a samozrejme i generáciám futbalistov.

Prvé zachované správy hovoria, že už v r. 1908 – 1910 sa v Bytči začína hrať neorganizovaný futbal. Medzi prvých futbalistov ešte v jedenástke bez klubového názvu patrili František Gruber, Ladislav Lang, Róbert Behrík, Rudolf Dubnicay, Ernest Horn, Michaelli, Štrupl, Džudži, Kubiš, Plechársky, Zajíček a Pešo. Trénerom mužstva sa stal Štrupl, pôvodom Čech, čo sa prejavilo aj na dresoch – hráči mali na nich vyšitú slávistickú hviezdu. Priekopníkom prvého futbalového diania bol Ján Hlucháň, ktorý za svoje peniaze objednal i prvú futbalovú loptu. Začínalo sa hrávať na Rajčuli a Pri lipkách.

V r. 1912 zakladajú bytčianski študenti svoj vlastný futbalový klub Nagybittsei Footbal Club, ktorého prvým predsedom sa stal JUDr. Pokorný. Za klubové farby si zvolili bielu a čiernu.
V r. 1912 – 1914 sa NFC nezúčastňoval žiadnych súťaží, hrávali sa iba priateľské zápasy.

Športový život v Bytči sa úplne pretrhol v rokoch prvej svetovej vojny. Takmer všetci futbalisti museli narukovať a niektorí sa nevrátili. Ďalší sa vrátili s podlomeným zdravím či trvalými následkami. Tu sa končí prvá etapa vývoja futbalu v Bytči, obdobie r. 1908-1918.

Po skončení vojny, na jar r. 1919, sa zakladá Športový klub Slovan. Začiatky boli veľmi ťažké. Následky vojny bolo cítiť na každom kroku, ale zásluhou funkcionárov, športovcov a mecenášov klubu sa začalo s budovaním nového ihriska na pozemkoch Lothara Poppera na Sihoti pri Váhu. Celý areál oplotili dreveným plotom a postavili aj jednoduché šatne. Pomaly začínali na futbal chodiť aj diváci, ktorých sa pri zápasoch stretávalo na ihrisku okolo 200.
Potešiteľné napredovanie klubu a pekné perspektívy sa skončili r. 1925. Roky 1925 – 1927 znamenali v dejinách bytčianskeho futbalu stagnáciu. Príčin bolo niekoľko. Viacerí členovia odišli a v auguste 1925 všetko zničila povodeň. Oživenie činnosti nastáva v závere r. 1927, keď sa z vojenčiny vrátili viacerí odchovanci. Dušou klubu bol v r. 1928 – 1932 Ladislav Prítel, ktorý sa stal konateľom. Zostavil futbalové mužstvo, ktoré v r. 1929 – 1931 dosahovalo naozaj výborné výsledky.

Ďalšou etapou bytčianskeho futbalu je obdobie r. 1932 – 1946. Do r. 1932 sa hral futbal na Sihoti, pozemok však klubu nepatril. Vedenie sa preto r. 1933 rozhodlo pre ihrisko na pozemku Pri lipkách povyše novovybudovanej plavárne, ihrisko však bolo ďaleko od mesta. Odchodom kvalitných a starších hráčov sa klub dostal do zlej situácie. Vytvorením nového klubu Rapid, v ktorom hrávali robotníci zo zápalkovej továrne, dosť utrpel. Rapid založili r. 1935. Hráči tohto klubu hrávali najčastejšie na Rajčuli proti futbalistom z okolia. Spočiatku to boli iba priateľské stretnutia, ale od r. 1936 až do r. 1939 hrávali v prvej skupine žilinských maloklubov.

V r. 1936 sa uskutočnilo Xl. valné zhromaždenie ŠK Slovan, na ktorom predseda Hunčík konštatoval, že ihrisko je vybudované. Bolo to obdobie poznačené ťažkým položením klubu. Predsedu a výbor čakalo oživovanie činnosti, preto vedenie rozhodlo, že ihrisko musí byť v meste. Až v r. 1940 sa podarilo získať pre klub pozemok, na ktorom je terajšie ihrisko. V tomto období zostúpil bytčiansky futbal na najnižší stupeň svojej dvadsaťpäťročnej existencie. Vážne sa hovorilo o likvidácii klubu, ktorý sa musel zlúčiť s druhým miestnym klubom Rapid. Takto zlúčené kluby dostali názov ŠK Veľká Bytča. Tento názov sa však uchoval iba necelé 2 roky a v r. 1940 sa klub vrátil opäť k pôvodnému názvu.

Vybudovala sa hracia plocha, oplotenie ihriska, postavila sa tribúna, kabíny a sociálne zariadenia pre hráčov, rozhlasové zariadenie a hodiny ukazujúce čas a stav stretnutia. Krytá tribúna pre 200 sediacich divákov stála na mieste, kde je vybudovaná súčasná moderná tribúna pre viac ako 1000 divákov. V tomto období nastáva i vzostup bytčianskeho mužstva a v r. 1942 sa prebojovalo do divízie. Bytču zaradili do severovýchodnej skupiny a pre priateľov bytčianskeho futbalu nastal naozajstný sviatok. Priemerné návštevy na týchto stretnutiach sa pohybovali od 700 do 900 divákov a návštevnosť tvorila zdroj príjmu spolu s príspevkami firiem a priaznivcov. Prvý ročník účinkovania v divízii bol naozaj pozoruhodný. Mužstvo skončilo na piatom mieste. V druhom ročníku skončila Bytča na ôsmom mieste a v treťom sa súťaž neodohrala pre vojnové udalosti v r. 1944 – 1945.

V r. 1949 sa zmenil názov ŠK Slovan na Sokol Presná mechanika a r. 1953 na Spartak Bytča, predchodcu dnešného FO Kinex Bytča. V r. 1957 – 1958 sa však dostáva futbal v Bytči opäť do krízy. Mužstvo vypadlo z divízie a napokon skončilo až v ll. triede.

Od r. 1975 do r. 1983 hrala Bytča stredoslovenskú divíziu, resp. ll. slovenskú národnú futbalovú ligu. V ročníku 1982 – 1983 mužstvo skončilo opäť v krajskom majstrovstve, no po roku sa vrátilo naspäť do druhej ligy. Od súťažného ročníka 1984 – 1985 až po r. 1992 hrala Bytča druhú slovenskú národnú futbalovú ligu.

V r. 1992 – 1993 sa v bytčianskom futbale udiali organizačné zmeny. V r. 1993 sa oddelil futbalový oddiel od Telovýchovnej jednoty Kinex Bytča. Bol zvolený nový výbor na čele s Miroslavom Tichým. V druhej polovici r. 1994 nastala opäť zmena, keď predseda Miroslav Tichý odišiel z výboru. Novým predsedom sa stal JUDr. Anton Školek. Zmena sa prejavila na výsledkoch sezóny 1995 – 1996, keď mužstvo skončilo na treťom mieste.

Po skončení sezóny 1995 – 1996 správna rada vytvorila B-mužstvo. Jeho domovom sa stal športový areál v Hliníku.

Po úspešných piatich rokoch, keď futbalisti Bytče boli vždy medzi prvou trojicou v treťoligovej tabuľke a bojovali o postup do vyššej súťaže, prišla krízová sezóna 1999 – 2000. V ročníku 2000- 2001 odišli viacerí hráči základného kádra. Prejavilo sa to v konečnom umiestnení po jesennej časti. Na sklonku roka sa vzdal funkcie JUDr. Anton Školek, ktorý 5 rokov úspešne riadil bytčiansky futbal, a s ním odišli i ďalší členovia výboru a úspešný tréner Milan Zvarík. Zostávajúci členovia požiadali Miroslava Tichého, aby sa vrátil do výboru futbalového oddielu. Bolo potrebné zabezpečiť financie i trénera, ktorý by zachránil A-mužstvo v tretej lige. V januári 2001 zvolili nový výbor futbalového oddielu. Jeho predsedom sa stal Miroslav Tichý.

Výkony sa postupne zlepšovali a podarilo sa zabezpečiť účasť v ďalšom ročníku tretej ligy. V sezóne 2000 – 2001 nemožno obísť bez povšimnutia veľký úspech najmladších bytčianskych futbalistov. Mladší a starší žiaci pod vedením trénerov K. Sedláka a M. Koniara postúpili do prvej futbalovej slovenskej ligy, skupiny stred, kde úspešne odohrali celú sezónu.

Vo futbalovej sezóne 2001 – 2002 prišiel futbalový oddiel s iniciatívou založenia prípravky pre deväť- až dvanásťročných chlapcov, ktorí by mali záujem hrať futbal. V minulosti sa táto forma prípravy mladých hráčov osvedčila a oddiel vychoval niekoľko dobrých futbalistov. Najmladšia generácia je zárukou, že organizovaný futbal má budúcnosť a futbal v Bytči nezanikne. Stále je dosť obetavých a nadšených ľudí verných odkazu tých, ktorí ho pred deväťdesiatimi rokmi zakladali.

V Bytči začínali hráči, ktorí sa neskôr presadili v najvyšších súťažiach. Boli to František Daniš, Jozef Dubnicay, Ivan Kostelný, Felix Mišutka, Pavol Bajza, Ján Mikolášik, Milan Rosina, Milan Rovňan, Peter Špánik, Július Weibel, Miloš Manda, Marián Levko, Milan Zátek a Jozef Gálik. Mesto reprezentovali nielen hráči, ale aj rozhodcovia. Najskôr to bol Ivan Placek, rozhodca FIFA a UEFA, v súčasnosti je to Miroslav Minarčík, ktorý figuruje na listine hlavných extraligových rozhodcov.