Farský kostol všetkých svätých
Pôvodne gotický rímskokatolícky farský Kostol všetkých svätých, ktorý vytvára ďalšiu významnú dominantu mesta. Kostol prešiel vo svojej vyše 700-ročnej histórii niekoľkými stavebnými úpravami a prestavbami, ktoré sa bezprostredne odzrkadlili v jeho celkovej architektúre a zanechali v nej osobitné, špecifické stopy konkrétneho slohového obdobia. Keď ho v r. 1950 rozšírili a uskutočnila sa jeho vlastne najvýznamnejšia, tzv. thurzovská renesančná prestavba, existoval už niekoľko storočí. Samotný vznik súčasného kostola možno tak podľa torzovito dochovaných gotických architektonických prvkov a detailov posunúť do zhruba druhej polovice 13. storočia.
V čase thurzovskej renesančnej prestavby sa urobila úprava svätyne a osadili sa nové okná s bohatšou kamennou výplňou. Loď kostola je približne taká široká ako svätyňa a jej vnútorné steny členia mohutné piliere nesúce široké nadokenné pásy. Na začiatku 18. storočia boli do plochy pilierov včlenené pilastre so zdobenou a zlátenou kompozitnou hlavicou. V spodnej časti jedného z nich sa nachádza nenápadná mramorová doska s datovaním. V jej ploche dominuje erb s korunou, rukou v brnení s tureckou šabľou, dve hviezdy a latinský nápis, ktorý udáva rok 1710. Pravdepodobne v tomto období boli zhotovené aj súčasné okná jednoduchého barokového polkruhového tvaru.
Typické renesančné valené klenby zdobí nástenná maľba z 20. storočia s výjavmi zo Starého a Nového zákona, scénou Poslednej večere a Ukrižovania a postavami štyroch evanjelistov.
Presné datovanie thurzovskej stavebnej etapy kostola možno nájsť na kamennom polkruhovito zaklenutom a bohato plasticky zdobenom hlavnom portáli, kde sa nachádza nápis Bože mocný, Tebe venujem, Juraj Thurzo, pohnutý svätou horlivosťou, tento dom. Nech počúva tu ľud, neklamná viera nech svieti na ceste k hviezdam Anno Domini 1590. Nápis je doplnený mozaikou znázorňujúcou žehnajúceho Krista z prvej polovice 20. storočia.
Pôvodné stredoveké vnútorné zariadenie kostola sa nezachovalo. Novšie barokové, realizované v jednotiacom štýle, je charakteristické širokým ikonografickým programom. V jeho výzdobe prevláda sivozelené mramorovanie, bohaté zlátenie detailov a niekoľko polychrómovaných sôch starozákonných a novozákonných biblických postáv. Hlavný oltár s monumentálnou stĺpovou architektúrou dal postaviť bytčiansky rodák biskup Ondrej Matušek na konci 17. storočia. Jeho osadenie si vyžiadalo ďalšie stavebné úpravy sanktuária.
Z toho istého obdobia pochádza aj kazateľnica so segmentovo točeným schodiskom a sochami štyroch evanjelistov. Dva bočné oltáre, Panny Márie asv. Františka z Assisi, sú mladšie (1743 a1763).
V r. 1904 poškodil kostol veľký a ničivý požiar. Na veži, pochádzajúcej z r. 1787, bola zhotovená nová strecha strmšieho stanového tvaru. Pôvodne existujúcu malú vežičku nad triumfálnym oblúkom, tzv. sanktusník, už neobnovili. V r. 1939 podľa projektov architekta M. Harminca sa uskutočnila opätovná prestavba kostola, najmä jeho veže. Vo vstupnej časti veže pribudol nový krytý priestor, pôvodne otvorené rozšírené prízemie veže sa nadstavalo o poschodie, na jej jednej strane vznikla nová kaplnka a na druhej veľký uzatvorený výklenok s novou mozaikou Ukrižovania.
Juhozápadne od kostola sa nachádzala samostatná stavba pomerne masívnej a vzácnej renesančnej zvonice. Mala štvorcový pôdorys. Zvonicu tak ako kostol opravili po požiari v r. 1904, no o 35 rokov neskôr kvôli rozširujúcej sa ceste, žiaľ, asanovali.
20.5.2011
Kostol sv. Barbory
Kostol sv. Barbory
Presný dátum výstavby menšieho Kostola sv. Barbory, ktorý sa nachádza v priestore mestského cintorína, nie je doteraz celkom jednoznačne určený. Podľa datovania nástennej maľby v južnej stene lode je možné vznik kostola určiť rokom 1629. No nie je vôbec isté, či uvedený rok zhotovenia maľby je totožný s rokom výstavby chrámu. Je pravdepodobné, že v tom čase už stál a mohol byť postavený na prelome 16. a 17. storočia, v čase prestavby veľkého farského kostola. Zo severnej strany je k svätyni pristavaná poschodová sakristia, prístupná z interiéru kostola cez jednoduchý kamenný pravouhlý portál (formy rímsy a hladkej raz prelomenej pásky). Jej strop tvorí krížová klenba s plastickými hrebienkami. Empora na jej poschodí poukazuje na skutočnosť, že kostol mohli postaviť už na konci 16. storočia miestni veriaci evanjelického vierovyznania. Vonkajším dobre vnímateľným architektonickým prvkom Kostola sv. Barbory sú polkruhovito ukončené okná členené náznakom jednoduchej kamennej kružby. Kružba nemá ďalšie dekory a slohotvorné detaily. Kostol pôvodne nemal vežu; tú k ucelenej blokovej hmote už existujúcej staršej lode dostavali neskôr. Ako základný materiál stavitelia použili kameň a tehlu a na niektoré architektonické prvky pieskovec, kamenársky opracovaný do požadovaných tvarov. Veža s ihlanovitou strieškou je v lodi kostola čiastočne zapustená a samotný jej vzhľad a celkové architektonické riešenie svedčí o tom, že ju niekoľkokrát stavebne upravovali. To dokazuje takmer súčasný obdĺžnikový tvar jej okenných otvorov a ich novšia výplň, no predovšetkým pravouhlý vstupný portál s novovloženým prekladom a datovaním 1939. Na druhej strane zachovaná geometrická výzdoba ostenia portálu s diamantovým vzorom poukazuje na jeho starší, renesančný pôvod. Dvojkrídlové drevené kazetové dvere dokumentujú umeleckoremeselný um a zručnosti tvorcov v prvej polovici 19. storočia. V r. 1939 bola v západnej časti lode kostola zhotovená nová murovaná empora, ktorú nesú okrúhle stĺpy priebežne prechádzajúce po celej výške lode. V interiéri okrem pomerne jednoduchého mladšieho mobiliáru (rustikálna kazateľnica z prvej polovice 19. storočia a oltár z r. 1901) upútajú pozornosť rôzne tvary klenbového zastropenia. V presbytériu krížová klenba s hrebienkami, profilovaným svorníkom v tvare kvetu a plastický motív hviezdy, v lodi charakteristická renesančná valená klenba s lunetami. Z vnútornej výzdoby sa len v torzovitom stave zachovali zvyšky ťažko čitateľnej nástennej maľby na južnej stene lode. Časť z nej znázorňuje scénu nanebovstúpenia a časť scénu mučenia Krista. Tu sa nachádza polychrómovaná kamenná socha sv. Floriána.
20.5.2011
