• 1223

pred týmto rokom patrila už prvá polovica majetku Bytče Nitrianskemu biskupstvu

• 1234

prvá písomná zmienka o Bytči (terra Bycha). Rode, Boleslav, Kračun a Mykud predali druhú polovicu svojho majetku Bytča nitrianskemu biskupovi Jakubovi za 24 hrivien striebra

• 1250

kráľ Belo IV. potvrdil darovanie zemí Bytča a Hvozdnica synom bána Filipa Štefanovi a Mikulášovi

• 1268

najstaršia písomná zmienka o Hrabovom

• 1271

Bytča sa spomína ako majetok biskupstva v Nitre

• 1318

Bytča opäť písomne potvrdená ako majetok Nitrianskeho biskupstva

• 1332 – 1338

v registroch vyberaných pápežských desiatkov sa uvádza, že bytčiansky farár Štefan platil 12 grošov

• 1378

biskup Dominik predal dedičné richtárstvo v Bytči Petrovi, synovi Damiána, za 350 hrivien denárov.

V listine je prvý údaj o Bytči ako meste – civitas

mesto Bytča malo udelené výsady Turčianskeho Svätého Martina

správcom bytčianskeho kostola bol Michal

• 1391

konšeli a boženíci Bytče sľúbili v mene celej komunity obce za seba i svojich potomkov, že mestečko sa bude riadiť žilinským právom (zápis v Žilinskej knihe)

• 1392

prvýkrát písomne doložené zasvätenie farského kostola v Bytči Všetkým svätým

• 1393 – 1399

richtárom Bytče sa stal Poliak Saczkowski

• 1409

najstaršími známymi dedičnými richtármi v Malej Bytči boli Jakub klerik a Ladislav

• 1423

donácia pre Benjamína a Urbana na zem v Trenčianskej stolici, kde vznikli obce Beňov a Urbanov

pri predaji dedičného richtárstva vo Veľkej Kotešovej sa spomínajú obyvatelia Hliníka

• 1438

najstaršia písomná zmienka o Mikšovej

• 1439

najstaršia písomná zmienka o Hliníku

• 1450

Poliak Saczkowski predal richtárstvo v Bytči Stanislavovi Židovi z Trenčianskych Bohuslavíc

• 1454

dohoda o uvoľnení Bytče medzi Pongrácom zo Sv. Mikuláša a Jánom Huňadym

prvýkrát písomne doložená obytná veža s opevnením v Bytči

• 15. storočie, 1. polovica

Bytču a Bytčianske panstvo svojvoľne obsadil Pongrác zo Svätého Mikuláša

• 15. storočie, 60. roky

kráľ Matej dal Bytču do zálohu žoldnierskemu kapitánovi Francovi z Hája

• 1463

Herman zo Zvířetic a Matúš zo Šternberka dobyli opevnenie ležiace pri Váhu v Hliníku

• 1468

približne v tom období prešla Bytča aj s panstvom do rúk Blažeja Podmanického

• 1480

Bytču dostal do zálohu Viliam Tetauer, žoldniersky kapitán českého pôvodu v službách Matej Korvína

• 1484

prvýkrát poznáme voleného richtára Veľkej Bytče, ktorým bol Jakub Bosman

mesto Bytča vydalo svoju najstaršiu zachovanú listinu (hraničný spor medzi dedinami Hliník a Kotešová). V listine je uvedená aj kompletná 11-členná mestská rada

bytčiansky farár Beneš bol vyjednávačom v chotárnom spore medzi Hliníkom a Kotešovou

• 1492

kráľ Vladislav II. nariadil, aby Viliam Tetauer prepustil Bytču späť nitrianskemu biskupovi

• 1494

Václav Podmanický preniesol svoje vlastnícke právo na Bytču Jána Podmanického

• 1496

zomrel Viliam TetauerVladislav II. preniesol všetky vlastnícke práva na Bytču na nitrianskeho biskupa Antona

• 1497

Turčiansky konvent vyzval synov Viliama Tetauera, aby vrátili Bytču Václavovi Podmanickému

• 1500

kráľ Vladislav II. daroval Bytču Michalovi Imrefimu zo Serdahelu

• 1512

približne v tomto roku sa narodil František Thurzo, syn Jána VI. zvaného Krivý – zakladateľ bytčiansko-oravskej vetvy Thurzovcov

• 1519

Benedikt literát zo Svätej Mary získal donáciu na Hliník

• 1534

kráľ Ján Zápoľský potvrdil vlastníctvo mesta Bytče a hradu Hričov Podmanickovcom

• 1539

František Thurzo sa stal nitrianskym biskupom

• 1540

najstaršia písomná zmienka o Pšurnoviciach

Bytča uvedená v daňových súpisoch ako súčasť Hričovského hradu

• 1541

Ferdinand I. daroval Bytču s opusteným a vypáleným zámkom Gašparovi Dominithovi

• 1547

Ján Imrefi prepustil polovičku majetku Hričov a zámku v Bytči, ktorý okupoval Rafael Podmanický, Bartolomejovi Horváthovi

• 1549

Ferdinand I. odsúdil na stratu hlavy Rafaela Podmanického, ktorý násilne okupoval Bytču

• 1555

Bytča sa uvádza ako súčasť Hričovského hradu

• 1556

zomrel Mikuláš KostkaJán Imrefi prepustil Hričov a Bytču s ostatnými náležitosťami Rafaelovi Podmanickému za 4500 zlatých

• 1558

po smrti Rafaela Podmanického prešla Bytča a Hričovské panstvo na kráľovskú komoru

• 1560

najstarší zachovaný odtlačok mestského pečatidla

• 1561

zomrela Barbara Kostková, prvá manželka Františka Thurzu

• 1562

František Thurzo sa oženil s Katarínou Zrínskou

• 1563

paňou na Bytči a Hričove bola Anna Likarka, vdova Gašpara Horvátha

František Thurzo získal hrad Hričov a značne poškodený starý zámok v Bytči, ku ktorému patrilo panstvo a mestečko, za 10 000 zlatých

• 1567

na Lietavskom hrade sa narodil Juraj Thurzo

• 1571 – 1574

pod vedením Jána Kiliana postavili v Bytči na mieste pôvodného starého objektu nový zámok

• 1574

František Thurzo zomrel na Lietavskom hrade

• 1575

donácia Kataríny Zrínskej pre Jána Kiliana, ktorý za zásluhy o vystavenie Bytčianskeho zámku dostal dve celé usadlosti v Pšurnoviciach a Hornom Hričove

• 1576

sobáš Kataríny Zrínskej a Imricha Forgáča

• 1585

zomrela Katarína Zrínska

prvý sobáš Juraja Thurzu so Žofiou Forgáčovou

• 1590

prestavba farského kostola na námestí v Bytči

• 1592

druhý sobáš Juraja Thurzu s Alžbetou Coborovou

najstarší zachovaný urbár Bytčianskeho panstva

• 1598

v Bytči sa narodil Imrich Thurzo, jediný syn Juraja Thurzu

• 1601

stavba Svadobného paláca v Bytči

• 1605

Bytču plienili a podpálili hajduci pod vedením Bieleho Steča

• 1609

Juraj Thurzo zvolený za uhorského palatína

• 1611

v Bytči sa konal súd nad pomocníkmi Alžbety Báthoryovej

• 1612

sobáš Barbory Thurzovej a Krištofa Erdöyho

• 1614

cechový štatút mäsiarov. Udelil im ho Juraj Thurzo ako zemepán a palatín. Ide dokázateľne o najstarší cech v Bytči

• 1615

Imrich Thurzo začal študovať na univerzite vo Wittenbergu. V tom istom roku bol zvolený za rektora univerzity

• 1616

udelenie cechového štatútu krajčírom v Bytči palatínom Jurajom Thurzom

v Bytči zomrel palatín Juraj Thurzo

• 1618

sobáš Imricha Thurzu s Kristínou Ňáriovou v Kráľovskom Chlmci

• 1621

v Mikulove zomrel Imrich Thurzo

• 1624

sobáš Mikuláša Esterháziho s Kristínou Ňáriovou, vdovou po Imrichovi Thurzovi, v Sučanoch

• 1625

voľba Mikuláša Esterháziho, majiteľa Bytče, za palatína na sneme v Šoprone

• 1626

v Bytči pracovali tri mlyny, jeden nad mestom, druhý niže rybníka a tretí na Váhu

• 1627 – 1632

posledným rektorom bytčianskeho evanjelického gymnázia bol Eliáš Ladiver starší

• 1628

prvým katolíckym farárom v Bytči po potlačení reformácie sa stal ostrihomský kanonik Eduard Valerianus

• 1629

Mikuláš Esterházi prevzal od Ferdinanda II. listinu na Bytču a celé panstvo

• 1630

palatín Mikuláš Esterházi dal vytesať z kameňa studňu na zámockom nádvorí

na Veľkú noc prestúpili zemania z Hliníka a niektorých obcí v okolí k protestantom

• 1635

narodil sa Pavol Esterházi, syn palatína Mikuláša

• 1637

Mikuláš Esterházi udeľuje cechový štatút kováčom a zámočníkom

• 1638

posledná správa o chýrnom evanjelickom gymnáziu v Bytči

• 1641

úmrtie Kristíny Ňáriovej, druhej manželky palatína Mikuláša Esterháziho

Mikuláš Esterházi prenajíma Bytču s panstvom Imrichovi Balašovi a Barbare Ostrošičovej

• 1645

úmrtie palatína Mikuláša Esterháziho, majiteľa Bytče

• 1647

vyhorel Svadobný palác v Bytči

• 1649

Ladislav Esterházi dal do zálohu Gabrielovi Ilešházimu Bytču so zámkom a panstvom za 110-tisíc zlatých

Gabriel Ilešházi prenajal mesto Bytču jezuitom za 11-tisíc zlatých

• 1656

udelenie cechového štatútu bytčianskym čižmárom

• 1659

listina Leopolda I., ktorá zabezpečovala mestu právo na štyri výročné jarmoky a týždenné trhy

• 1660

druhá najstaršia pečať na liste mesta Bytče

• 1668

Juraj Esterházi udeľuje cechový štatút kožušníkom (kušnierom)

• 1671

z hliníckej protestantskej fary vyhnali farára Augustína Eliáša

• 1673

v Bytči pracovalo 93 remeselníckych dielní a žilo tu 10 kupcov

• 1675

udelenie cechového štatútu bytčianskym hrnčiarom

• 1681

Pavol Esterházi, vlastník Bytče, syn Mikuláša, sa stal palatínom

• 1687

Pavol Esterházi sa stal kniežaťom

• 1690

udelenie cechového štatútu bytčianskym debnárom

• 1692

Pavol Esterházi udelil cechový štatút ševcom

• 1694

použitie novej nedatovanej pečate mesta Bytče

• 1696

oprava pôvodne gotického farského kostola v Bytči

• 1708

obsadenie Bytče nemeckým cisárskym vojskom.

V oddiele dislokovanom v zámku slúžil Juraj Jánošík

• 1708 – 1710

epidémia moru v Bytči

• 1710

dočasným zemepánom Bytče sa stal Juraj Beréni a jeho manželka Eva Ujfalušiová

• 1712 – 1720

renovácia renesančného kaštieľa a ostatných zámockých objektov

1718

stolári dostali kráľovský cechový štatút od Karola VI. v slovenskom jazyku

• 1720

prvá písomná zmienka o soche sv. Jána Nepomuckého situovanej na zámockom nádvorí vpravo pred padacím mostom

prvá písomná zmienka o madone na zámockej veži, obraz Bolestnej Panny Márie bol vyrytý na priečelí veže vo výške piateho poschodia

vznikli nástenné maľby na nádvorí renesančného kaštieľa

• 1727

v Bytči bývali dve židovské rodiny

• 1728

škola v Bytči mala vyššiu organizovanosť, vyučovala sa aj vetná skladba

• 1730

stavba sochy sv. Jána Nepomuckého na námestí

• 1744

stavba nového mestského chudobinca

• 1745

výstavba nového oltára Panny Márie vo farskom kostole na náklady vtedajšieho farára M. Hudeka

• 1749

bytčiansky žid Levko bol jedným zo zástupcov židovského obyvateľstva v celej Trenčianskej stolici

• 1761

požiar v Bytči, pri ktorom vyhorel kostol a časť mesta

• 1766

pohreb Mikuláša Lukáčiho, ktorý zomrel vo veku 112 rokov. Bol to pravdepodobne najstarší obyvateľ v celých dejinách Bytče

• 1767

výstavba novej fary v Bytči

• 1774

zriadenie židovskej školy a modlitebne v Bytči v prenajatom panskom dome

• 1776

použitie novej nedatovanej pečate mesta Bytče

• 1787

dokončenie výstavby veže pri farskom kostole zásluhou Esterháziovcov

• 1788

oprava školskej budovy v Bytči, ktorá pochádzala ešte z thurzovských čias

• 1795

dohoda medzi Bytčianskym panstvom a židovskou obcou o výstavbe kúpeľa

• 1796

prenesenie sídla pobočky Slovenského učeného tovarišstva z Veľkého Rovného do Bytče

výstavba sochy Panny Márie v Hrnčiarskej ulici (dnes na začiatku sídliska)

• 1801

prvý raz písomne doložená murovaná synagóga pri pivovare

• 1816

výstavba nového židovského cintorína v lokalite Záhumnie

• 1817

nové zastrešenie Kostola sv. Barbory na cintoríne

• 1818

zreštaurovanie Kaplnky Panny Márie pri prameni v lokalite Podkľutec

• 1819

zákaz búrania a stavania nových budov v Bytči bez predchádzajúceho súhlasu panského úradníka

• 1822

na základe rozhodnutia Trenčianskej stolice synagógu v Bytči mohli navštevovať aj židia z Hliníka a Kotešovej

• 1827

otvorenie prvej kaviarne s biliardom v meste

• 1828

Karol Maršovský založil Mikšovú púchovskému obchodníkovi Františkovi Schwertnerovi za 20 000 zlatých

v Bytči boli dve triviálne školy, chlapčenská a dievčenskáv Bytči

bývalo 52 židovských rodín

• 1831

Bytču zasiahla v letných mesiacoch cholera. Zomrelo okolo 200 ľudí, v Hliníku 45 a v Malej Bytči 19 ľudí

• 1836

lekár Dr. Jozef Beloň z Bytče napísal vedeckú prácu De struma (O hrvole)

• 1845

výstavba druhej Kaplnky Panny Márie v lokalite Podkľutec zásluhou farára Štefana Tvrdého

• 1846

v Hliníku sa uskutočnila komasácia a segregácia chotára medzi zemanmi a slobodníkmi

• 1848

slávnosť novej slobody v Bytči v súvislosti so zrušením poddanstva a posviacka zástav národnej gardy

chotár Bytče sa rozkladal na ploche 2670 katastrálnych jutár, z čoho bolo 1494 jutár oráčin, 72 jutár lúk, 351 jutár pasienkov, 634 jutár lesov a 118 jutár neplodnej pôdy

• 1849

mesto zasiahla nová vlna cholery, zomrelo 149 osôb

• 1850

vznik pobočky pošty

• 1857

zriadenie poštového úradu

začiatok komasačných prác

• 1858

zemetrasenie v Bytči

• 1861

obnovenie činnosti obecnej samosprávy

• 1868

Leopold Popper kúpil Bytčianske panstvo

vznik prvej parnej píly Leopolda Poppera stavba budovy židovskej školy

• 1873

uzavretie zmluvy medzi Bytčou a Popperom o deľbe pozemkov

• 1875

zákaz činnosti Matice slovenskej

vznik Dobrovoľného hasičského spolku

• 1876

Bytčiansky čitateľský krúžok predložil stanovy na schválenie

• 1878

Juraj Reitter založil továreň na výrobu zápaliek založenie reálnej školy

• 1879

vznik Ženského filantropického podporného spolku a Bytčianskeho ženského spolku

• 1881

bol vysvätený nový r. k. cintorín v Hliníku

stavba budovy rímskokatolíckej školy

• 1883

vybudovanie železnice pri Bytči

• 1884

vydláždenie námestia

• 1885

bytčianski remeselníci, živnostníci a obchodníci vstúpili do Priemyselného zboru v Bytči

• 1888

zriadenie pobočky Tatra banky

založenie dievčenskej meštianskej školy

• 1894

vznik prvej materskej školy

• 1898

pripojenie Beňova k Mikšovej

• 1899

urbariát získal vlastníctvo lesov a pasienkov

• 1904

vybudovanie mosta cez Váh

veľký požiar a povodeň

ochotníci Dobrovoľného hasičského spolku uviedli divadelnú hru Strídža spod hája

• 1906

vznik Považského kovopriemyslu Morgenstern a Kohn

vznik Židovského dobročinného spolku

• 1907

pripojenie Mikšovej k Malej Bytči

• 1909

Bytčiansky športový spolok predložil stanovy na schválenie

• 1912

asfaltovanie ciest a chodníkov

postavenie budovy obecnej školy

• 1914

začiatok činnosti parnej píly Ľudovíta Holzmanna

• 1918

bytčianski dobrovoľníci bojovali v bitke pri Kotešovej

• 1919

Bytčania sa zúčastnili bojov proti maďarským boľševikom

vznik parnej píly F. Adamíka

vznik Telovýchovnej jednoty Sokol

vznik Miestnej jednoty Československej obce legionárskej

vznik Slovenského katolíckeho kruhu

• 1920

vznik Orolskej jednoty vznik spolku Ahavat Zion

vznik Miestneho spolku ČSČK

• 1921

vznik Klubu československých turistov

ochotníci Sokola uviedli divadelnú hru Jánošík

stavba budovy Tatra banky

• 1922

začiatok elektrifikácie Bytče

vznik Detskej sociálno-zdravotnej stanice

• 1923

vznik Slovenského spevokolu

• 1924

vznik Okresnej hasičskej jednoty

• 1925

vznik Okresného živnostenského spoločenstva

• 1926

prvý autobus na železničnú stanicu

• 1928

stavba meštianskej školy

vznik pobočky Slovenskej ovocinárskej spoločnosti

vznik Živeny

• 1929

vznik Okresnej starostlivosti o mládež

• 1930

stavba telocvične a kina Sokol pamätná tabuľa Jurajovi Adamíkovi

vznik Katolíckej jednoty

• 1931

stavba budovy Katolíckeho kultúrneho domu

• 1933

stavba plavárne

• 1934

začiatok stavby okresného úradu

dláždenie a kanalizácia námestia

vznik Robotníckej telocvičnej jednoty

založenie továrne na športové náradie – firma Kalaš

vznik Loveckého ochranného spolku

prestavba rímskokatolíckeho kostola a rekonštrukcia námestia

stavba budovy Roľníckej vzájomnej pokladnice

stavba štadióna na Sihotistavba mlyna – Baláž

• 1941

stavba továrne na bielizeň – Křenek

začiatok formovania protifašistického odboja v meste

• 1942

prvá etapa odchodu židov z mesta do koncentračných táborov

začiatok stavby novej farystavba továrne na kefy – Marčiš

• 1943

vznik Združenia katolíckej mládeže

• 1944

bojové akcie povstalcov SNP v meste a na okolístavba hasičského domu

začiatok stavby nového mosta, zničený 30. apríla 1945

druhá etapa odvlečenia židov z mesta do koncentračných táborov

• 1945

bombardovanie mesta

oslobodenie mesta I. čsl. armádnym zborom

vznik miestneho národného výboru

dokončenie stavby obecného domu

• 1946

pripojenie Hliníka nad Váhom a Malej Bytče k Veľkej Bytči – vznik obce Bytča

ustanovenie nového MNV na základe májových volieb

• 1947

stavba mosta cez Váh

znárodnenie firmy Kov a jej prechod pod Považské strojárne

znárodnenie firmy Křenek

• 1948

rozpustenie MNV a ustanovenie dočasnej správnej komisie

• 1949

vznik jednotného roľníckeho družstva

• 1950

opätovný vznik MNV

prechod drevárskych podnikov pod Drevoúniu a Drevoindustriu Žilina

• 1953

vznik jedenásťročnej strednej školy

• 1955

vznik drevárskeho závodu Súľov Bytča

začiatok činnosti štátneho archívu

• 1962

budovanie umelého koryta Petrovičky a stavba elektrárne Mikšová

• 1965

začlenenie Kinexu pod ZVL Považská Bystrica

• 1971

pripojenie obcí Hrabové, Hlboké n. V. a Pšurnovice k Bytči

• 1972

prví obyvatelia sa začali sťahovať na Sídlisko 9. mája

• 1974

úprava koryta Petrovičky v meste

• 1975

budovanie autobusového nástupišťa

• 1977

dokončenie výstavby Sídliska 9. mája

postavenie domu obuvi

• 1978

postavenie domu smútku

oslavy 600. výročia udelenia mestských privilégií

• 1979

začiatok stavieb na futbalovom štadióne

• 1980

dokončenie stavby pošty

dokončenie stavby spoločenského pavilónu na sídlisku

• 1985

rekonštrukcia križovatky pri cintoríne

• 1987

prístavba gymnázia

• 1988

začiatok stavby sídliska Úvažie

• 1990

prvé voľby do mestského úradu a voľby primátora

odovzdanie sídliska Úvažie do užívania

• 1992

vznik a. s. Kinex

privatizácia pivovaru spoločnosťou KK Company

• 1993

odovzdanie domu smútku v Malej Bytči

začiatok rekonštrukcie budovy okresného úradu

• 1994

dokončenie stavby VÚB

vznik a. s. Makyta, závod Bytča

• 1995

stavba pešej zóny

• 1996

vysviacka domu obradov v Hrabovom

zriadenie okresu Bytča

• 1998

dostavba bytov na sídlisku Úvažie

osamostatnenie sa obce Hlboké nad Váhom

• 2001

vysviacka kostola v Pšurnoviciach

vznik s. r. o. Pivovar Popper

rekonštrukcia mosta cez Váh

stavba sociálnych bytov